Ako nachytať pytliakov...
Ako nachytať pytliakov...
(Obsah sa nevzťahuje na členov spolku Mladý rybár Štúrovo „Pytliaci“)
Dosť už ! Povedalo naše rybárske svedomie pri pohľade na chlapov v čiernom ako ťahajú z vody čo nemajú. A ešte tomu v zakázanom čase. Nebola to iba závisť nad ich plnými sieťkami a kuframi áut našich rybičiek. Ako im vhodne prekaziť drancovanie toho, čo sme nasadili do rybníkov ? Rozhodnutie začať bojovať proti prekvitajúcemu pytliactvu,ktoré nabralo v poslednom období v našich vodách patriacich do nášho revíru prudké obrátky. Nebudeme sa spoliehať na výkon služby jediného člena Rybárskej stráže v okolí, ktorý ju vykonával po predčasnom skončení pôsobenia ako miestny učiteľ z dôvodu čiastočnej straty sluchu. Hoci bol snaživý, než spísal zápis s čiernym lovcom ostatní mali čas zbaliť veci a s úlovkami prejsť k ďalším rybníkom. A keď prichytený začal nariekať, že musí živiť ženu, svokru a štyri deti z ktorých sú tri dievčatá iba ho poľutoval a nespísal záznam. Načo by aj. Súdy rozhodujú pomaly a organizovaná forma pytliactva prekvitá a polícia pri ochrane životného prostredia zápasí s nedostatkom kapacít.
Na spoločnej, tajne zvolanej schôdzi našej rybárskej organizácie padlo rozhodnutie bojovať proti pytliakom na vlastnú päsť. Prijali sme tieto úlohy a hodnotili ich plnenie.
Úloha č.1 : OBSADENIE ÚZEMIA – všetci naši členovia spolu s rodinnými príslušníkmi skoro ráno obsadia všetky lovné miesta.
Plnenie a výsledok : Od 05,00 hod. s drkotajúcimi zubami boli všetci na svojich miestach. O 9,30 hod. prišli ešte neplnoleté deti otcov pytliakov a vytiahli tajne nahodené udice zavesené na kríkoch a konároch stromov spolu s už omdlievajúcimi úlovkami. Boli to ešte deti, nemohli sme ráznejšie zasiahnuť, iba dohovoriť.
Úloha č.2 : INFEKCIA – pri rybníkoch sme vyvesili oznam že ryby v nich sú nakazené závažnou infekčnou chorobou, ktorá škodí ľudskému zdraviu. Pre potvrdenie sme do rybníkov nasadili elektrickým prúdom omráčené ryby ktoré plávali bruchami hore.
Plnenie a výsledok : K obedu sa dohnali všetci počerní obyvatelia osady za obcou, ktorí chytali do sietí všetko čo bolo vo vode i na nej. Na otázku prečo to robia, či sa neboja choroby odpovedali, že taká choroba ešte ich etnikum nepostihla aby hrozilo niečo také aby vyhynulo. Až po zásahu členov Požiarneho zboru so psami odišli späť do osady. Naši pytliaci si svoje odniesli ešte počas noci.
Úloha č.3 : ŽIVÁ REŤAZ – všetci chodiaci občania obce sa chytia za ruky a zabránia pytliakom vstupu k rybníkom.
Plnenie a výsledok : Úloha bola splnená iba z časti. Živú reťaz bolo možné natiahnuť iba okolo jedného rybníka z dôvodu obmedzených ľudských kapacít. Ostatné dva v pohode okupovali rybárski mäsiari.
Úloha č.4 : OSVETA – každému občanovi ktorí prejaví záujem a nepôjde k rybníkom predáme rybu za symbolickú korunu.
Plnenie a výsledok : Ryby sme kúpili v okresnom meste za cenu ktorá ohrozila existenciu nášho rybárskeho spolku. Aby ryby nepokapali vo veľkom sme ich kupovali my, platiaci členovia organizácie. Pytliaci sa iba usmievali a rátali koľko udíc si môžu kúpiť za ušetrené peniaze.
Úloha č.5 : DEFEKT – nepozorovane poškodíme pneumatiky áut, motoriek a bicyklov ktoré pytliaci používajú.
Plnenie a výsledok : Konečne úspech ! Za nemiestnych výrazov majiteľov prerezaných gúm opúšťali posedy a v pote pracovali na spojazdnení dopravných prostriedkov. Miestny podnikateľ Lojzo vlastniaci pneuservis LOJGUMA bol v tom čase na nedobrovoľnom školení o nových trendoch lepenia a vyvažovania kolies v okresnom meste. Neprišiel o zárobok. Dostal od nás bez poplatku povolenie na celoročný lov v našom už bez pytliackom revíre.
Na mimoriadne zvolanej schôdzi sme konštatovali a do zápisnice zapísali úspech v boji proti fenoménom pytliactva v našich rybníkoch. Dobre však vieme, že iba dočasne. Pokiaľ sa chlapi s čiernymi udicami neodvážia navštíviť naše rybníky bez dopravných prostriedkov už ako organizované pytliacke klany...
Odkaz pre nich z nášho spolku : Nulová tolerancia pytliactvu !
Jozef Rozbora