Ako sme lapali „morských havranov“ ... č. 2
Nech vás nadpis nemýli kolegovia rybári. Nezamenili sme našu rybársku činnosť za múdro povedané ornitologickú. Reč bude o vtákovi z čeľade kormoránovitých, veslonožcov štíhleho tela s malou hlavou a tenkým krkom veľké asi ako hus. Áno, ten všetkými poctivými rybármi nazývaný mäsiar rybožrút ! Odborne kormorán veľký. V prvých okamihoch príletu tohto vtáka k našim rybníkom sme obdivovali ako krásne pristane a vzlieta z vody a statočne rybičkami kŕmi hladné krky bielo až hnedosivé mláďatá. Zrejme si ako predátor do svojho pysku vyberá iba choré rybky čím napomáha prirodzenej obnove našich násad. Niektorí z nás dokonca im nosili k rybníku mäsitú potravu z domu. To sa im páčilo, pretože pôvodný šesť členný kŕdeľ narástol na viac ako štyri tucty. Doleteli aj ich operení a večne hladní kamaráti z okolia. Náš obdiv k nim dostal trhlinu keď naše už i tak sporadické zábery rýb sa začali rovnať nule. Kalich trpezlivosti pretiekol, keď začali kmásať nástrahové rybky ešte pred dopadom do vody a klapaním zobákov zo stromov odpudili všetky ostatné vtáky. Treba niečo robiť a zabrániť pustošeniu našich rybníkov aby sa nestali špajzou pre kormoránov kde okrem nich a nás rybárov nepáchol žiadny vtáčik, žaba či užovka. Proti bol iba holič Pišta, ktorý pri návšteve brata v podunajských lužných lesoch videl kormoránov ktoré sú tam prísne chránené. Ale to, že Dunaj a jeho povodie je oveľa rozsiahlejšie ako naše rybníky nepovedal. Po upozornení že bude z nášho rybárskeho spolku vylúčený a nebude môcť pri strihaní chváliť a zveličovať svoje úlovky zmenil názor. Dokonca navrhol ich plašenie čo vraj zodpovedá ochranárskym normám. Stalo sa. Od detí a vnukov boli vyzbierané všetky rapkáče, píšťalky a bubníky ktoré používajú na postrašenie súpera na futbalovom ihrisku. Postupne sa všetci rybári a ich oddaní rodinní príslušníci striedali vytváraním hluku pri troch našich rybníkoch. Spočiatku to zabralo. Nechápavé, rybami nasýtené vtáky na prasknutie ťažko vzlietli, urobili vyhliadkový let na rybníkmi a zasadli späť. Chvíľu načúvali ale po krátkom čase svoj škrekot prispôsobili intenzite nášho. Akoby chceli doplniť tento hlučný koncert v prírode. Boli odolnejší a prekrákali nás. Treba ich odchytať a poslať k Dunaju, znela ďalšia úloha. Všetky siete, celty stanov ktoré sme rafinovane spolu s rybou nástrahou rozložili na vodu a breh sme ráno našli prerezané ostrými hákovitými zobákmi morských havranov. Nepohla ani prísada jedu na potkany ktorý nechali bez povšimnutia. O pomoc boli požiadaní kolegovia poľovníci ktorí pri rybníkoch za naše náklady vybudovali provizórnu strelnicu a nacvičovali streľbu na odplašenie pahltných vtákov. Títo pochopili že nestrieľajú ostrými nábojmi a veselo vyťahovali svoju porciu rýb a nalietavali nízko nad operenými klobúkmi poľovníkov. Streľbu s ostrými vzhľadom na neudelenú ministerskú výnimku nemohli uskutočniť a s prísľubom že pri poľovke na jeseň niektoré guľky zablúdia ponad rybníky. Existencia spolku rybárov a dobrá povesť jej členov v obci dosiahla bod mrazu. Ako správni gazdovia sme mysleli aj na našich nástupcov ktorí sa priúčali Petrovmu remeslu k Krúžku mladých rybárov. Tí prišli s návrhom. Mäso z prirodzene uhynutého kormorána, najlepšie umrznutého v zime kedy sú rybníky zamrznuté porezať na drobné časti a zamiešať s kúskami rybičiek. Túto zmesku podložiť ako menu pre operených nenažrancov. Najskôr sme tento návrh zavrhli ale vidina prázdnej vody v lovnej sezóne rozhodla. Stalo sa, potravu vylepšenú o voňavé arómy násad blížiace sa smradu z kafilérie. Verte neverte, podarilo sa ! Nenažrané morské havrany ochutnali naše porcie, vypľuli ich, nespôsobne zaškriekali a rýchlosťou blesku odleteli dúfajme že poriadne ďaleko. Za dobrú radu od mládeže sme na schôdzi rozhodli o zvýšení finančného rozpočtu krúžku a financovaní spoločného výletu na Liptov, do jednej reštaurácie pri Mare. Tam kde vedia z Phalocrocoraxu carbo – kormorána veľkého pripraviť vynikajúcu gastronomickú pochúťku.
Jozef Rozbora