Fantomas
Inak ako Fantomas tejto príšere videnej v miestnych rybníkoch v ďalekom okolí nepovedali. Podľa rybárov, ale i pytliakov brázdila po zotmení vody miestnych troch, kanálom prepojených rybníkov a ignorovala všetky nástrahy na jej ulovenie. Dokonca aj miestny pán kaplánko a väčšinou hlasov miestnych rybárov zvolený starosta, inak v civile vášniví rybári uznávaní pre svoju zručnosť v ťahaní rýb z vody a občanov z pekelného a občianskeho zatratenia boli prikrátki. Nemali šancu dopátrať sa aj s výdatnou pomocou svojich informátorov ako a kedy ulapiť túto už legendu rybníkov. Nevedeli čo je to za obludu. Či pláva na hladine aj vo dne, alebo skúša jej lovcov z abecedy rybárčenia iba po západe slnka. To vtedy, kedy mnohí z nich už svietili na vodu nielen fakľami ale i svojimi fosforeskujúcimi očami podporenými výdatnými dúškami mokov s viacerými percentami ako voda kde príšera pobývala. Teda mala pobývať. Pretože sa nemohli zhodnúť na tom v ktorom z troch rybníkov práve skúša ich trpezlivosť.Informácie o nej sa líšili ako kapor a ostriež pri zábere. Dolný koniec obce, kde býval starosta videl toto monštrum v dolnom rybníku. Prívrženci pána kaplánka z opačného konca v hornom. A tí ktorí chodili do svätyne vedľa kostola iba klebetiť pri penivom moku ju videli vo všetkých troch.K zisteniu miesta a pohybu obludy ktorou mamičky a babky strašili svoje potomstvá že pri neposlúchnutí často nezmyselných pokynov si pre nich príde bola vytvorená komisia. Tá pozostávala z miestnych činovníkov obce z oboch koncov a stredu obce nazývanej Streda, doplnená o krčmára a holiča. Tí z rozprávania klientov najviac počuli o jej vyčíňaní. Veď kto by klamal s namydlenou britvou pri krku alebo pri požiadavke aby vyrovnal Borg, ktorý mohol vyrovnať neskôr. Po dlhých, náročných nočných a mokrých rokovaniach sa uzniesli na tom, že budú rybníky po zotmení hliadkovať vždy dvaja členovia komisie. Rozhodnutie potvrdilo svoju opodstatnenosť. Už po troch dňoch hliadka hlásila že Fantomas nie je Fantomas, ale sumec ktorý má na hlave navlečený čierny sáčok na smeti. Po zbavení neželanej pokrývky hlavy miestnym dôchodcom ktorý hádzal návnadu trasúcimi sa rukami tak presne, že ani poloslepá a popletená ryba nevedela kde skončí sa spolu s ňou potešil. Sáčok zrejme do rybníka doplachtil z neďalekej divokej skládky kde rybári nechávali smeti, vlastné a rybie vnútornosti. Dokonca sa tu našiel aj umelý chrup nemenovaného lovca, ktorý stratil práve pri vyvrhovaní. Od vtedy mu inak nepovedali len ako Dentista. To bolo radosti ! Ale netrvala dlho. To keď prestrašený miestny pytliak Piťo s mokrými spodkami a zelený ako šťuka v rozklade dobehol do stánku chmeľového moku a zvestoval že videl príšeru s dvoma čiernymi hlavami. Piťovi verili. Poznali ho ako spoľahlivého pytliaka ktorý pomohol predajom úlovku aby neutrpela ich rybárska česť po love iba v miestnej krčme. A tak všetci z mokrého domu s vyzbrojení udicami, baterkami, sekerami a starým telefónom na kľuku vybrali k vode. Tým telefónom, ktorým lovili v rybníkoch u susedov. Uznávaní ochrancovia nemých tvárí a vlastnej prísahy rybára : Zlý rybár, čo do svojho rybníka špiní. Nemali zľutovania nad obyvateľmi vodnej ríše ! Strčenie koncov káblov do vody, tri zakrútenia kľukou a už sa ozýva kvílenie Fantomasa. Teda Mirka a Janka, synov krčmára a holiča ktorí si na hlavy natiahli čierne igelitové vrecká a obliekli pršiplášte aby získali podobnosť muža ktorého videli v kine. A bolo po príšere. Bitku chlapci nedostali, pretože otcovia a dedovia mali príležitosť zamyslieť sa nad tým ako škodia tomuto krásnemu miestu pri rybníkoch nosením špiny a zakázaným lovom. Nebolo už potrebné prehovárať sa navzájom o potrebe brigády v ich okolí. Dokonca na mieste smetiska vybudovali pre mládež ihrisko s hojdačkami a osadili lavičky pre tie ktoré doteraz museli na ich úlovky čakať iba doma v kuchyni.
„Nič nie je krajšie ako úsmev rybára a jeho rodiny“
Jozef ROZBORA