Kam to speje ?
V tomto období sa kráti povolený čas lovu rýb a tak väčšina z nás má čas bilancovať odchádzajúci rok. Niekto s väčším a poniektorí s menším úspechom absolvovali svoj čas trávený pri svojom obľúbenom koníčku. Mňa tak napadlo koľko ma stála rybárska sezóna a koľko času som strávil pri snahe dobehnúť tie nemé tvory.
Spomínam si na svoje začiatky a laminátky, ktoré boli také ťažké, že občas tá rybačka aj bolela. Keď prišla zmena a otvorili sa hranice, zrazu sa na nás vyvalil trh nepoznaný s množstvom rybárskeho náčinia. Zrazu nám na vychádzku k vode nestačil bicykel lebo sme nakúpili množstvo vecí, o ktorých sme si mysleli, že nám zaručia 100% úspech a tie ryby nebudú mať šancu a samé budú vyhľadávať háčik s našou návnadou. Bez rozmyslu sme zamenili osvedčené a dlhé roky používané návnady za rôzne boilies, pufy, esencie, pelety a mohol by som pokračovať minimálne na tri strany vymenovávaním rôznych návnad a nástrah. Dokonca sa stretávam s hláškami ako „ to je kukuričkár “ a to len preto, že si dovolil loviť ryby na kukuricu, zemiak alebo doma urobeným cestíčkom. To človek aby sa hanbil použiť túto nástrahu, lebo sa nájde zopár majstrov ( aspoň si to o sebe myslia ) a bez mihnutia oka vás zhodia a zaradia do skupiny opovrhnutia hodných. Podľa nich je rybár len ten, kto loví na boilies, pelety a rôzne esencie, ktoré stoja naozaj nemalé financie a úspech je veľmi otázny. Mnohokrát sa stretnem pri vode ako sa rybár trápi s tridsiatkou guľou a nadáva, že obchodník mu povedal, že tam kde bude loviť s tým tak zaručene chytí veľkú rybu. No akosi mi zabudol povedať, že je to guľa na vytlačenie malej ryby. No a samozrejme, že nie je na jeden deň lovu ale minimálne na štvordňovú rybačku. Za ďalšie nevie pochopiť, že treba lovné miesto zakŕmiť buď partiklom alebo bolies, ktorými hodlá loviť a potom zdôrazňujem sa možno dostaví úspech. Vždy sa pobavím pri slovách, ale on mi v obchode povedal, že stačí loviť na to a určite chytím rybu. Mnohokrát sa stáva, že dotyčný zamlčí alebo nechcel počuť dobre mienenú radu predavača a poväčšine je to aj rybár, ktorý má skúsenosti s tovarom, ktorý predáva. Teraz som myslel podnikateľa, ktorý poctivo a určitým rešpektom pristupuje k zákazníkovi ( rybárovi ) a nehladí len na zisk ale záleží mu na dobrom mene. No a v neposlednom rade mu záleží na tom rybárovi a svojimi radami ho posunie správnym smerom. K takému obchodníkovi sa bude človek rád vracať a je to výhra pre oboch. No aby som sa vrátil k mojim myšlienkam. Stáva sa dosť často aj to, že ten nie je rybár lebo nemá najnovšie náradie. Pritom si ani neuvedomujú, že ako šliapu do rybárskej duše dotyčnej osoby. Má radosť, že si mohol kúpiť prút, na ktorý si možno šetril polroka a niekto ho takto zhodí a poníži. Keď sme pritom ponižovaní je tu kategória kastovačov, ktorí delia rybárov na mäsiarov a tých „dobrých“. Na rôznych fórach sa to len tak hemží rôznymi moralistami, ktorí nerozlišujú medzi týraním ryby a tými čo si rybu zoberú domov a urobia si ju napríklad na večeru. Ja rybu púšťam väčšinou ale stane sa, že si ju aj zoberiem domov a zdôrazňujem nie do mrazničky ale aby som si ju pripravil na konzumáciu. O čo som teda horší ako ten čo púšťa ryby ? To akože má každý púšťať ryby len preto aby bol v očiach niekoho dobrý ? Dôraz by sa mal skôr klásť skôr na šetrné zaobchádzanie s rybou. Dbať na svoju dôstojnosť a cítenie s tou rybou. To znamená nefotiť sa niekde v kuchyni s pripraveným sekáčikom na mäso alebo nedaj boh v kúpeľni vo vani. Treba dbať na to aby sme ryby, ktoré si hodláme vziať prechovávali v takých sieťkach aby boli priestranné a zbytočne netýrali tie tvory, ktoré v prvom rade by nám mali prinášať potešenie. Súhlasím aj s tým, že trofejná ryba by sa mala zakaždým vrátiť do svojho živlu o tom niet pochýb. Len to má bohužiaľ jeden háčik. V rybníkoch nemá tá ryba čas dorásť do trofejnej. Každý rok sa zarybňujú naše vody a každý jeden rok sa opakuje to isté. Po zahájení rybárskej sezóny sa do dvoch týždňov voda vydrancuje a potom sedíte na brehu a čumíte do blba bez záberu. No a keď sa vám napriek tomu podarí uloviť rybu musíte ju tak pustiť aby to niekto nevidel lebo zaručene na druhý deň tam bude horda naozajstných mäsiarov, ktorí toho tvora budú chcieť uloviť za každú cenu.
Je toho omnoho viac čo trápi obyčajného rybára, ktorý si len tak ide oddýchnuť a zrelaxovať svoje duševné sily pri svojom obľúbenom koníčku. Našťastie alebo lepšie povedané je častejší jav, že chodia k vode celé rodiny a tak trávia spoločné chvíle, ktoré sú neopakovateľné. Nevedomky alebo cieľavedome vedú svoje ratolesti k úcte k prírode, živým tvorom a k sebe navzájom. Preto sa naučme a snažme namiesto kritiky vždy hľadať radšej riešenia, ktoré sú omnoho užitočnejšie ako konfrontácia.
Števo Perutek