Môj krásavec Kaprík

S mojim tatinom vášnivým to rybárom som sa vydala na spoločne strávený deň 10 júla 2012. Samozrejme strávili sme ho ako inak pri vode. Vybrali sme sa tentoraz na súkromný rybník kde sme skúšali dobehnúť ryby.

Ráno sme všetko napakovali do nášho autíčka a vybrali sme sa na 80 kilometrovú túru do dejiska nášho lovu. Cesta nám ubehla rýchlo nakoľko sme preberali čo na ne zaberie. Pripravené sme mali rôzne druhy boilies od Lastie a samozrejme aj partikel na prilákanie rýb na lovné miesto. Celkom som sa tešila aj na vyvážaciu loďku, ktorú som mohla prvýkrát vyskúšať. Keď sme dorazili rozložili sme sa a už som navliekala boilies príchuť frankfurtská. Bola to dobrá voľba. Vyvážali sme na 250 metrov. Netrvalo ani 10 minút a ozvala sa cievka. Zasekla som a pocítila som ťah. Žiadne trhanie ale poriadny ťah. Tatino hneď referoval podľa môjho postrehu, že to nebude dorast ale pekný kapor. Samozrejme aj podľa odozvy prútu sa dalo tušiť, že to bude asi moja kapitálna. Súboj to bol ako sa patrí, povoliť pritiahnuť, nasmerovať. Pozná to každý rybár. Moje ramená dostali zabrať a presvedčila som sa, že s 200 metrov dostať na breh rybu nie je žiadna sranda. Trvalo to 20 minút kým sa kapor nalapal vzduchu a dostal sa do podberáka a potom na podložku. Moje ruky sa klepali ako keby som pracovala zbíjačkou. Kapor bol zdravý lysec, ktorý ako sa ukázalo naozaj bol môj kapitálny. Pri vážení digitálna váha sa ustálila na 7,80kg. Nasledovalo foto na pamiatku a kaprík pred pustením do svojho domova dostal pusku za zážitok, ktorý som vďaka nemu zažila.

Petronela Peruteková, členka krúžku Mladý rybár Štúrovo „ Pytliaci"

Autor Petronela Peruteková