Mrena severná / BARBUS BARBUS

Sladkovodný druh, čelaď Cyprinidae - Kaprovité

Doba hájenia 15.3. – 15.6  /   lovná miera 40 cm 

Mrena je rozšírená v oblasti, ktorá sa rozprestiera od Čierneho mora až po Atlantický oceán. Východná hranica jej rozšírenia prechádza Litvou a Bieloruskom. Nevyskytuje sa však v častiach Stredomoria, ako v Taliansku a na Pyrejenskom poloostrove, ani v Škandinávii. V dôsledku prerušenia trás ich migrácie k neresiskám, napr. splavmi a hrádzami, dochádza poklesu jej stavov.

Mrena má štíhle, takmer valcovité telo. Jej chrbát je sfarbený dohneda až zelenkava, boky sú o niečo svetlejšie, brucho je biele. Jej veľké plutvy sú šedozelené až červenkasté. Najdlhší lúč chrbtovej plutvy je pílkovito ozubený a tvrdý. Ústa Mreny s mäsitými pyskami majú spodné postavenie. Na hornej čelusti má dva páry hmatových fúzov. veľmi rýchlo, Mrena dosahuje priemernú hmotnosť od 1kg do 3kg a dorastá do priemernej dĺžky 30 až 50 cm. Kapitálne kusy však dorastajú do dĺžky až 90cm a vážia okolo 10kg. Absolútny registrovný record pochádza z rieky Dneper, kde bol ulovený 16kg kus Mreny..

Mreny sa rozmnožujú v období od mája do júla. V čase neresu najskôr vytvárajú veľké huffy a spoločne putujú proti prúdu k svojim vyššie položeným neresiskám. Samcom sa v tomto obdobý vytvorí nah lave a zátylku neresová vyrážka v podobe bielych vriedkov usporiadaných v radoch. Vhodné miesto na milostné hry sú plytké štrkovité riečiská so silným prúdením. Znesené ikry sa prilepia o štrk a kamene. Ikry mrien sú jedovaté – po ich konzumácii sa objavujú príznaky otravy ako zvracanie a hnačka. Zjavne ide prirodzený spôsob  ochrany potomstva pred predátormi.

Mreny sa živia larvami hmyzu, drobnými kôrovcami, ikrami a vyliahnutou mlaďou. V menšej miere sa živia aj malými rybami. Mreny sa vyskytujú vo väčších riekach s piesčitým, štrkovitým či kamenistým dnom.

Mrene môžete ponúknuť ako nástrahu dážďovky, hnojové červy a dobre sa osvedčil syr, hlavne aby bol aromatický..