Na okraji spoločnosti
Práca s deťmi sa dostáva v tejto spoločnosti niekde na perifériu odkiaľ je návrat veľmi ťažký. Čím skôr si to uvedomíme tým lepšie pre túto našu malú republiku. Pletieme si na seba bič, ktorý keď začne plieskať bude veľmi bolieť nás všetkých bez ohľadu na to či je to rybárska mlaď alebo mládež vo všeobecnosti.
Ja sám sa venujem výchove mladých rybárov pomaly už desiaty rok. Sám sa sebe čudujem, že som to ešte nevzdal ako väčšina, čo sa veľkým elánom pustila do tejto zmysluplnej činnosti. To, že to niektorí vzdajú nie je ich slabosť ale ich doslova okolnosti doženú k tomu, že strácajú vieru v to, že to s krúžkami na Slovensku myslí táto spoločnosť vážne. Vždy keď príde nová vláda príde ministerstvo veľkolepými projektmi, ktoré sa stratia niekde v mlynčeku byrokracie. Nemáme ani len možnosť sa stretnúť a oboznámiť sa s nimi a možno niektoré sú naozaj hodné zrealizovať. Večná škoda. Podobné je to aj s našou rybárskou organizáciou. Stačí ísť na fórum Rady Žilina ( aspoň podľa informácií, ktoré som dostal sa jedná o to fórum ), ktorá zastrešuje naše rybárske organizácie a pochytí vás silné nutkanie zvracať. To čítanie vôbec neodporúčam osobám, ktoré majú slabé nervy a aspoň štipku slušnosti. Dočítate sa tam o všetkom možnom ako je kto čo ukradol, aký je kto *** radšej sem hodím hviezdičky alebo ako si na jeden druhého volajú políciu na výročných schôdzach. No hotová katastrofa. A títo naši volený funkcionári a členská základňa by mali rozhodovať o smerovaní a výchove pokračovateľov nášho krásneho spoločného koníčka akým je športový rybolov. Z nás všetkých sa vytráca akási úcta k názorom iným a schopnosť akceptovať onakvosť myslenia. Dokážeme dlhé hodiny rečniť o tom ako sme čo nespravili a ako sme čo pokazili. No málokedy počujem chlapské slovo „ takto to treba preto a preto „. Určite nájdu sa organizácie, ktoré nemôžeme len tak hodiť do spoločného vreca s názvom nemohúcnosti a rezignácie na prácu s mládežou. Ich existencia sa nedá poprieť a patrí im môj veľký obdiv a asi nie len môj. Snažia sa vytvoriť podmienky pre vedúceho krúžku a sami kde sa to dá priložia ruku k dielu. No ale chýba to najdôležitejšie po deťoch a to peniaze. Iste niektorí si hneď položia otázku a načo sú im peniaze. Tak napríklad na odbornú literatúru, rôzne pomôcky na osvojenie si zručnosti zhotovovania rybárskej bižutérie alebo osvojenie si základných rybárskych uzlov, vyvažovanie plavákov a mohol by som tu vymenovať mnoho iných X dôvodov. Prečo im nepomôcť veď mnoho detí čo chodia na krúžok nemajú v rodine rybára a krúžok im dáva šancu venovať sa tomuto športu. Netreba zabúdať ani na pozitívnu motiváciu a to dajme tomu v podobe ako je, že keď si uviažu háčik s rybárskym uzlom a ešte sa im aj krásne vydarí si ho zoberie domov a tam sa môže pochváliť. Je to len jedna možnosť ako dať aj tým deťom niečo z tých peňazí čo zaplatia za rybárske povolenie. Veď tých mladých učíme, že rybu treba vrátiť aby si ju mohol uloviť aj na budúce alebo si ju môže uloviť niekto iný a urobiť si tak radosť. Musíme si vychovať takýmto spôsobom novú generáciu rybárov, ktorí na výročnej schôdzi nebudú preberať v prvom bode zarybnenie ale ochranu tej ryby. Keď to dosiahneme postupne môžu vymiznúť všetky tie zákazy a príkazy, ktoré dnes ovládajú naše revíri a veru ruku na srdce môžeme si za to sami. V tomto spočíva podľa môjho názoru potreba rybárskych krúžkov a je to aj cesta, ktorou by sme sa mali vybrať. Zarážajúce je tiež, že ľudia čo sa venujú mládeži hľadajú podporu u rôznych firmách a súkromných osobách a cez rôzne nadácie. S vedúcich krúžkov si postupne vychovávame manažérov, ktorí musia ovládať rôzne zručnosti, ktoré skôr patria do sféry podnikania. Zakladajú sa rôzne občianske združenia na podporu rybárskych krúžkov, ktoré doslova suplujú čo majú v stanovách napísané rybárske organizácie a to zabezpečenie detských rybárskych krúžkov. Aj tu vidieť, že tí vedúci sú zručný a rozhľadený ľudia no a hlavné je to, že to chcú robiť a napriek tomu sa im nedostáva toľko uznania ako si zaslúžia.
Začnime riešiť tento problém čo tlačíme pred sebou ako snehovú guľu, ktorá sa len zväčšuje a môže sa každú chvíľu rozpadnúť a už potom bude neskoro na prijateľné a rozumné riešenie. Práca s mládežou v záujmovom útvare ak má potrebnú podporu má veľkú šancu bojovať s nástrahami spoločnosti ako sú návykové látky a kriminalita. Mládež ak sa ide na to zo správneho konca sa bude venovať koníčku, ktorí si získa jeho srdce a tak ho vytrhneme z ulice, kde úprimne povedané sa v dnešnej dobe dejú prečudesné veci a túžba sa odlíšiť od ostatných sa mnohokrát končí tragicky. Mnoho krát začíname riešiť veci zo zlého konca. Skúsme túto problematiku brať vážne a hlavne hľadať riešenia, ktoré budú v prospech mládeže a detí. Na prvom mieste majme na očiach deti, ich potreby a potom až peniaze.
Števo Perutek
Autorské práva patria p. Štefan Perutek