Povodňová rybačka

Po skončení pre rybárov nekonečných daždivých dní, kedy sa  mnohé vodné  toky vyliali z korýt bol som pozvaný kamarátom od Nitry na rybačku. Tam kde   býva,  má na rybárske remeslo vhodné podmienky. Rieka čo udicou dohodíš, kúsok ďalej štyri rybníky. 

Rýchla rieka

Počasie bolo ako píšu v starých kalendároch a rybárskych časopisoch, mierne daždivé s úspešným koncom rybačky v mesiaci, kedy rybky začínajú ožívať. To čo tam však nepíšu, koryto plné rýchlo tečúcej kalnej vody.Moja udica bola ľahučká,  ale iba do času jej uchytenia v konároch  pri záberoch belíc. Po asi desiatom raze keď som musel znovu viazať na strome odložené časti výbavy ale i neprajnosti veľkých rýb rozhodli sme o zmene miesta, vyššie po prúde kde sa do  rieky  vlieva potok s názvom obce preslávenej skvelým Naivným divadlom.  Ale po  rozbahnenom chodníku sa mi išlo ťažšie a ťažšie. To už neboli sedem míľovky ale sedem tonovky ! Ešte dobre,  že pri sútoku riečok nesedia počerní susedia z ošarpaných domcov. To by hrozilo nebezpečenstvo straty časti voľne ponechanej výbavy. „Toto je dobrý flek kde si rybky pokojne oddychujú a dravce spod brehu vyrážajú za nimi“, konštatuje kamarát a nahadzuje jednu palicu s červíkov a druhú s mini belicou.  Už iba čakať na ten okamih, kedy človek zabúda na dážď, chlad a ťažké topánky. Sadám si bližšie k brehu a snažím sa jednu topánku zbaviť záťaže, ale tá padá do rieky. Kamarát zbystril pozornosť v domnienke že sa sumec zobudil a ide na poľovku. Na môj krik nech ratuje topánku  snaží sa  podberákom dostať ju z vody. Nemal úspech. Na znak solidarity vyzúvam aj pravú a púšťam ju do riečky aby ľavej nebolo smutno. Kto by ich čistil. 

Z blata do blata

A tak si sedím na jednej stoličke a na druhej mám vyložené nohy.  Už je prítmie, viditeľnosť na plavák ktorý sa občas hýbal  od tečúcej vody a vetríka slabšia. Balíme veci, ja nohy do starých handier ktorými sme si mali umývať ruky od tiel nachytaných rýb vyrážame domov. Teda najskôr  do Pohostinstva  kde sme usadili na dvore pod veľkým dáždnikom, pretože bez topánok som nemal odvahu vstúpiť medzi rozjarených návštevníkov. Ale po troch pivách som musel. Na otázku chlapov prečo som bosý odpovedám, že som sa snažil nimi  trafiť sumca do hlavy keď ňúral pod brehom. Zasmiali sa a po zaplatení mojej rundy akože uverili. 

Po povodni.

Domov sme dorazili s veselou mysľou. Obe naše polovičky zanechali nekonečnú poradu o výhodách štrikovania a poslali nás  prezliecť a umyť sa. Čo sa dalo sme umyli. Ostatné  spokojne vyspali  s pocitom pekne stráveného času v prebúdzajúcej sa prírode, bystro tečúcej vode, ale ešte lenivých  rybách. Najväčšiu radosť naša rybačka urobila susedovej dcérke Milke. Tá  vysmiata  sledovala, ako belica ktorú sme jej priniesli spokojne  čerí vodu  v domácom  rybníčku. Ráno nám s  rozžiarenými očkami oznámila. „ Ujovia, keď budem veľká, aj ja budem  rybárka !“ 

Jozef Rozbora