Na našom krásnom Slovensku je viac ako tisíc vodných plôch kde je možnosť spoznať život rýb a aj ich uloviť. Treba si zaobstaraťpovolenie na lov a ste v rodine  rybárov.

Potom iba maličkosti. Ušetrené a zdedené peniaze zameniť za náležitú výbavu. Preštudovať teóriu rybárčenia a hor sa na ne ! Mňa zaujala literatúra o návnadách na kapry.  Snažil so sa aby  neboli rybám dôverne známe ako hrach a kukurica. Po tretie čo som urobil bolo zníženie ich dávok. Došli  však financie a výsledok v nedohľadne. Potvrdil to môj prvý lov v rybníku,  kde podľa miestnych rybárov kapra chytí aj retardovaný. Ja som ním zrejme nemal byť, pretože som  nechytil. Nezaberali fajnové návnady, viacnásobné otočenie pred nahodením ani úsmev mladých diev ktoré sa opekali spolu s klobásami pri našom posede.  Nepomohli sľuby o tom že nebudem vulgárne nadávať po chytení čo aj pod mierového kapríka a svokre budem hovoriť iba mamička mojej manželky. A  manželku nebudem u nej reklamovať a žiadať výmenu za mladšiu.  Čo ďalej ? Ísť kúpiť úlovok do obchodu alebo ponížiť svoju rybársku dôstojnosť a popýtať niečo od susedov ? Všetko fungovalo, len kapor nie. Po rozohraní pauzovaného mariáša medzi čakajúcimi na záber  a znížení tekutých zásob som prestal veriť v zázrak.  Spoluhráči už ťahali nielen túzy z rukáva ale aj krásne do šupinatého kožucha zahalené Missky vodného sveta. Ale dočkal som sa ! Akýsi rybí kamikadze dostal chuť na moje odborne pripravené návnady. Pár  kľučiek s udicou, forhend a bekhend s podberákom a mám ho! Vyhral som tento ľúty rytiersky súboj.  Neskôr chlapské podanie rúk od skúsených lovcov a pasovanie za člena rybárskej rodiny. Potešila ma táto pocta, ktorej sa nedostáva každému. Nezabudol som i patrične ako velí tradícia poďakovať sa všetkým ktorí videli môj triumf v naturálnej tekutej odmene. Nevadí že karty zostali rozhádzané na brehu a niekoľko ich skončilo  v rybníku. Nech si aj ryby  krátia dlhú chvíľu než sa rozhodnú ktorej udici dajú prednosť.

„Ja som rybár, kto je viac !“

Jozef Rozbora