Rybárik v lavici.
Malý Danko od 2. septembra už nie je malý. Je školákom v prvej triede, hoci tých rybárskych vychodil tri. A to nie v lavici s perom, ale s otcom a dedkom pri rybníku a rieke s vrtkou udičkou.
V ten večer pred školským utorkom nemohol zaspať. Ešte včera sa viac ako štvrť hodiny mocoval s kapríkom, kým nebol v podberáku. Aj preto spánok neprichádzal. A možno aj vidina školy a voňajúce kvetinky pre pani učiteľku vo váze pri postieľke mu bránili zaspať ako inokedy. Radšej by jej daroval kapríka, ale matka bola proti, že by si to učiteľka mohla zle vysvetľovať. Sníček však prišiel...
Už ako dospelák nahadzuje večer veľkú a silnú udicu s nástrahovou rybkou na konci do vody pri brehu. Pozorne položí udicu do očiek držiaka a oči nespúšťa z bieleho plaváčika, ktorý sa zľahka pohojdáva na vlnkách. Okrem toho stihne kútikom oka sledovať aj dianie okolo. Či statný sumec ktorého chce uloviť bude väčší ako lanskej jesene. Tu začuje volanie o pomoc. Akýsi rybár sa neudržal na brehu a zošmykol sa do vody. Šaty oťaželi a on márne rozhadzuje rukami a volá o ratu. Daniel neváha. Zhodí strakatú blúzu a šup za vystrašeným rybárom do vody. Neskôr silné tempá ľavou rukou a vytiahnutie chlapa na breh kde ostatní dávajú nedobrovoľného plavcovi prvú pomoc. On sa spokojne vráti späť, vyleje vodu z topánok a zasadne k udici. Tá po chvíli však dostala z vody poriadny úder ! Plavák sa porúčal ako torpédo pod vodu, ktorá okolo neho začala kypieť. Po viac ako pol hodine mordovania sa s udicou má na brehu kapitálneho sumčeka. S pýchou zmeria jeho telo a ledabolo pred kolegami rybármi poznamená, že mohol byť aj väčší a daruje mu život....
Krásny sen má koniec. To mamina budí školáka aby nezmeškal už prvý deň školy. V škole na chodbách obrázky zvieratiek a aj jemu tak rybárskemu srdiečku blízkych rýb, rybiek a rybičiek. Ej, veru. Bude rád sem chodiť a učiť sa aby bol ešte lepší rybár ako otec a dedkom !
Jozef ROZBORA