Rybárik v lavici (Časť druhá, Družina)

Danko  začal plnými dúškami nasávať školské učivo, ako kaprík v sparnom lete nad hladinou rybníka. Najskôr pomaličky, ako  udičkou ktorou ladne popoťahuje akoby  husľovým slákom po zábere šťučky.

Skoré vstávanie nie je jeho problém. Veď od ocka vie, že aj na lov rýb si treba privstať aby dobré miesta neobsadili rybári sedmospáči. Umytý a oblečený so školskou taškou na ktorej svieti  strieborná rybka poslušne čaká na mamičku aby ho odviedla ku škole. Nie až do budovy, pretože on pozná svoju triedu a už nie je škôlkár aby zablúdil. Tak ako strýko Dodo, ktorý raz  nahodil jednu  udicu na amura  z húštiny mirabeliek a druhú  s umelou rybičkou švihal po vode obďaleč. Tak bol zaujatý  prívlačou, že zabudol kde nachystal návnadu s prvou udicou. Aj si za tichého smiechu rybárov okolo zanadával červenajúcimi sa  slovami a baterkou kutral húštiny okolo vody. Mal prečo. Bola to udica ktorú mal úspešne odskúšanú toľko krát ako kľúčik od domových dverí.  Výsledok hľadania bol nerozhodný. Udicu našiel, ale ľahšiu o desať metrov vlasca s ukončením.

Spoločný školský život pokračoval aj po hravom vyučovaní. V skupine detí ktorých rodičia pracovali nazývanej Školská družina, ktorú si predstavovali ako družinu Indiánov loviacich mohutné rybiská v rieke Amazonka o ktorej mu čítali rodičia a dedko kým nezaspal skôr ako on. Spoločne sa pripravovali na vyučovanie a rozprávali svoje predstavy o budúcom živote po škole, kedy ako čítajúci a píšuci dospeláci budú robiť to čo ich baví. Jeho odpoveď čím chce byť bola rovnaká. Bude rybárom na veľkej morskej lodi, ale že more nemáme aspoň na Dunaji či Váhu. O svojej záľube v love rýb dokázal hovoriť tak úprimne a presvedčivo až pani učiteľka prisľúbila, že ak sa budú dobre učiť a poslúchať vytvoria  rybársky krúžok. A Danko bude jeho veliteľ .

 Od vyrieknutie tohto prísľubu  poctivo krivil ubolené prstíky písaním, hlavičku lúštením písmeniek a učení sa básničiek naspamäť. Dokonca pomáhal aj tým, ktorých prstíky a pamäť neposlúchali  ako jeho. Pretože pri vode sa naučil, že ak rybár nemá dostatok sily na zdolanie kapitálnej ryby, nezištne pomôže najbližšie sediaci kolega, tak  ako spolužiak v školskej lavici.

Jozef  ROZBORA

Autorské práva patria p. Jozef Rozbora