Rybárik v lavici ( časť piata, Výlet )
Dlho pred sľúbeným výletom všetci členovia rybárskeho krúžku spali málo. Ako rybár pri love sumca, ktorý po zhltnutí návnady klesne na dno a čaká čo bude ďalej. Pred veľkým výletom sme všetci bez reptania pomáhali rodičom a príbuzným pozbierať úrodu aj na úkor času stráveného pri rybníku. Všetko podliehalo dôslednej príprave rybárskeho náčinia na lov v známych slovenských vodách o ktorých sme toľko počuli a videli v televízii. Ktorý rybár by rád nenamočil udicu v Liptovskej Mare, Šírave, Váhu alebo Orave ? Vody na dolniakoch pri Nitre už poznáme. Najmä vedľa seba uložené Ľudovítky, kde je jeden rybník vyhradený lovcom hnutia Chyť a pusť. Samotnú rieku Nitra v kde plávajú trofejné jalce, kapry a sumce. A do nej sa vlievajúce zarybnené potoky v čele s Radošinkou, ktorá nesie názov podľa veselej a divadlom preslávenej obce. Deň odchodu nadišiel. Spolu s nami nastúpili okrem vedúceho krúžku aj pán riaditeľ školy, naša učiteľka Milka a teta Marta zo Školskej družiny ktorá má kurz zdravotníčky. Slzy v očiach mali iba mamičky, ktoré nás púšťali z domu po prvý raz v živote. Autobus riadil ujo Fero, bývalý vodič kamióna s ktorým prejazdil toľko kilometrov bez nehody čo by vystačilo na cestu okolo sveta. Ako inak tiež rybár, ktorý pri čakaní v zahraničí mal vždy pri sebe nerozlučnú skladaciu udicu s celou výbavou aj na lov v slanej vode. Že bola úspešná, potvrdzujú tlamy rýb visiace na stenách u neho doma. Liptovská Mara obkolesená mohutnými kopcami v pozadí s Kriváňom bola prvá zastávka. Vedeli sme onej veľa, ale skutočnosť predbehla aj tie najodvážnejšie sny. To vtedy, keď sme nahodili udice do vody spolu s členmi detského Rybárskeho krúžku z Liptovského Mikuláša „ Jánošík“, ktorí deň pred ich príchodom zakŕmili jednu zo zátok. Po asi dvoch hodinách sme ťahali kapríkov veľkých skoro ako my ! Orava, bystrá a studená voda v ktorej prebýva jediná slovenská kráľovná, hlavátka. Museli dávať dobrý pozor aby sme nespadli do studenej vody v ktorej bolo vidieť ryby letiace ako strieborné šípy. V Brestovej, skanzene oravskej dediny kde sme neďaleko bývali boli na stenách niektorých dreveníc zavesené udice a siete ktorými lovili rybári naši predkovia. - Ako to dokázali, takými drevenými prútmi, vlascom z konopnej nite a háčikov z kostí nachytať ryby ? - premýšľali sme večer v chatke pod Roháčmi.
Spomienok z výletu bolo omnoho viac, ale všetko sa nedá povedať naraz. Niečo si treba nechať aj pre rodičov a kamarátov. Ešte veľa kilometrov pred príjazdom domov sme radostne spievali našu hymnu :
Sláva nášmu výletu, výletu, chytili sme a sme tu ...
Jozef ROZBORA