Rybárik v lavici (Časť šiesta, Ľadové rybičky)

Tým že sme absolvovali rôzne druhy lovu, vrátane nočného naša zručnosť bola viac a viac dokonalejšia. Už sme  vedeli  pripraviť náčinie na lov, vybrať vhodné miesto a príhodný čas. Chýbala iba  pravá zimná rybačka akú sme videli v televízii alebo čítali o nej  v knihách.Ten správny čas nadišiel, kedy si príroda na kratší čas spomenula že rok delíme na štyri ročné obdobia vrátane pani bielej Zimy. Rybník z časti najmä pri brehu zamrzol tak, že sa dalo bez rýchlych pohyboch ľade stáť.  Deň pred lovom sme sledovali starších kolegov ako rúbali v ľade rybníka diery a po označení ich prikrývali šachorinou a hrubšími rastlinami. To preto, aby sa rybky pod ľadom nezadusili.V ten slnečný ale studený deň sme teplo oblečení vyrazili k rybníku. Vstup na ľad bol dovolený až po prejdení ujom Vladom a vždy iba vo dvojiciach držiac sa za ruky aby sa nepreboril ľad. Takto  pričupení k vopred vyvŕtaným otvorom v ľade do ktorých sme spustili malé udičky sa náš prvý zimný lov začal.  Udičke sme mali krátke, vyrobené z plastu a naviazaný vlasec o priemere 0,25 mm. Ako nástrahy boli na začiatku použité marmyšky a strieborné pilkríky . Neskôr keď zima začala zachádzať pod nechty sme nahodili hnojových červíkov. Tých sme kúpali v studenej vode za stáleho poťahovania hore dolu. Najmä pri klesaní nástrahy prišli prvé zábery ostriežov a  povážte aj šťúk !  Napriek ľadovému kúpeľu boli vytiahnuté rybky celkom čulé a ako nás to v krúžku učili po vyfotografovaní putovali späť. Veď ešte dorastú a po rozmrznutí rybníka sa budeme znova tešiť zo stretnutia s nimi! Po dvoch hodinách, hoci sme statočne chlípali teplý čajík so sirupom sme boli vyziabnutí ako  kačky ktoré stáli neďaleko na ľade  a čakali či im nehodíme ulovené rybky. A tak ujo Vlado ukončil našu prvú zimnú rybačku o ktorej budeme ešte dlho rozprávať ale až v teple doma a ďalších hodinách  krúžku. Dohodli sme sa, náš krúžok sa počas zimy bude mať názov  „Ľadové rybičky“.

Jozef  ROZBORA