Rybárik v lavici (Časť štvrtá, Noc pri vode)
Počas viac ako dvoch mesiacov práce v krúžku sme sa dokonale zoznámili s rôznymi metódami lovu rýb rannom a dennom čase. Chýbala iba skúška odvahy pri nočnom love. O tomto spôsobe lovu sme veľa počuli od starších rybárov. Najmä príbehy plné strachu pri škriekaní a nalietavaní na udice nočných vtákov a buntošiacich zverov pri vode. Ale aj tých z vody. Konkrétne ondatier ktoré vraj po vychádzke z dier vyhĺbených nad hladinou rybníka čo riečky vedia potiahnuť s udicou tak rázne, že rybári sa tešia na kapitálny úlovok. Ale aj o nadmerných sumcoch, ktoré vyplávajú na hladinu a pohľadom hodnotia rybárov. Tých slabších a ustrašených majú ešte viac vystrašiť pľasnutím chvosta pri ich posede až sa celkom mokrý lovec sa behom vydá na útek. Neviem čo je z toho pravda, pretože dedko a ocino hovoria, že nebojácnemu rybárovi šťastie praje.Vedúci krúžku ujo Vlado rozhodol, že pôjdeme na nočný lov úhora. A to do jedného mŕtveho ramena neďaleko našej obce, kde má dostatok vhodných úkrytov a potravy. Ale aj preto, lebo nedávno tam nasadili nových úhorčekov dovezených spoza hraníc. Jesenný čas ochladenia pokročil, čo je spolu s nízkym tlakom vzduchu jeden z predpokladov úspešného lovu. Prúty sme vybrali silnejšie, vlasce 0,30 – 0,40, udice montujeme s čo najmenším počtom uzlov a na hrot chystáme malý zvonček. Osvetlenie sme dôkladne vyskúšali aby sme pri zábere dobre videli a úhora čo najrýchlejšie vyslobodili z háčika. Naostatok musím spomenúť húf dážďoviek, ktoré deň pred lovom skončili vo vode ako návnada. Noc bola tmavá, bezmesačná. Nad hladinou bolo dobre počuť naše tiché slová a nočných vtákov. Nebáli sme sa. Veď ujo Vlado ticho obchádzal naše posedy kde sme sedeli vždy dvaja spolu a dodával odvahy prekonať čo i len maličký náznak strachu. Po asi dvoch hodinách márneho čakania na záber zrazu počuť výskot Marienky a buchot nôh uja Vlado. Priznám sa, strach čo sa jej stalo sme dostali všetci. Ale neopustili sme udice. Všetko sa však vysvetlilo. Marienkine dlhé vlasy si splietol malý vtáčik a zakrútil sa do nich tak dobre, že aj ujo Vlado mal prácu dostať ho z nich nožničkami. A keďže sa blížila polnočná hodina lov sme ukončili. Nevadí že bez úhora, ten ešte dorastie a určite na nás počká.
Jozef ROZBORA