Rybárik v lavici (Časť tretia, Rybársky krúžok)

Spoločným pomáhaním pri učení ostatným spolužiakom bola veľmi potešená ich pani učiteľka Milka, ako ju mohli všetci  volať. Za odplatu, tak ako sľúbila začala organizovať vytvorenie Krúžok mladých rybárikov.

Podľa najlepších výsledkov v učení boli vybraní traja chlapci a dve dievčatá ako skupinka pre výber vedúceho krúžku, ktorý nazvali Bystrá udička.  Danko bol tiež medzi nimi, dokonca si ho vybrali za  malého prezidenta. Na funkciu bol nesmierne hrdý a spolu s ním aj jeho dedko, ktorý  keď bo ešte štíhly a vysoký  vojak stával čestnú stráž pri paláci prezidenta až v Prahe.

 Spolu s ostatnými kamarátmi z výberovej skupinke pozorne počúvali ako si prihlásení predstavujú prácu krúžku. Aj sa ich nebáli pýtať to, čo im povedali ostatní žiaci triedy. Ako budúceho vedúceho vybrali uja Vlada. Toho uja, ktorý ako prvý začal organizovať vybudovanie rybníka v obci kde sa prisťahoval bývať k jeho manželke tete Alici. Niektorí chlapi o ňom vtedy viedli nepekné reči, že vraj ako chlapec chodil pytliačiť do priľahlých rybníkov. Iní však prízvukovali, že nikdy nebol prichytený strážcami pre svoju šikovnosť chytiť rybku vo vode nad ktorou ostatní iba mávli rukou. Ujo Vlado však rokmi prišiel na to, že chytanie rýb bez povolenia škodí všetkým rybárom.

To bolo radosti, keď ich ujo Vlado   začal zaúčať do tajov rybárčenia ! Niektoré spôsoby lovu a prípravy násad nevidel nielen Danko ale ani oco s dedkom. Najskôr boli v krúžku iba desiati, no po prvej návšteve rybníka sa prihlásilo ďalších pätnásť detí. Dokonca aj  dospelí rybári začali uvažovať o vytvorení krúžku pre seba, aby stačili svojim potomkom. Rodičia na viac  prisľúbili zorganizovať trojdňový výlet po  prekrásnych  vodných plochách na Slovensku, kde je možnosť vidieť nádherné sfarbené  ryby rôznych druhov. Od tohto prísľubu sa ešte viac snažili v škole a v práci so svojimi bystrými udičkami.

Jozef  ROZBORA

Autorské práva patria p. Jozef Rozbora