Šampónový karas

Každý poriadny rybár sa chváli ako chytil trofejného sumca. Rozhodol som aj ja zaradiť sa medzi elitných rybárov. Ešte pred skutočným lovom nastal však  problém. Nachytané belice ktoré mali byť návnadami odmietli plávať vo vedre s vodou ktorú som sporadicky obmieňal  odišli do svojho rybieho nebíčka. Nevadí, skúsim ryby lepšej kondície ktoré vydržia vo vode lákať  dravce spoľahlivejšie  v tomto nadmernými teplotami sužujúcom lete kedy padajú bradaté teplotné rekordy. Áno, hovorím o do zlata zafarbených rybách, ktorým odborníci dali aj meno – karas zlatý (carassius auratus),  alebo ľudovo aj zlatá rybka. Majú vraj tuhý život aj  keď sú   pri love značne náladové. Nad obcou kde chodím s kamarátom na ryby je pod  poľom zvažujúcim sa k železnici malé jazierko ktoré vzniklo a prežíva iba vďaka dažďovej vode stekajúcej po svahu. Iba v období veľkých súch sa mení na bahnisté obydlia štípajúcich komárov. Za obdobie svojej existencie obrástlo hustým porastom kríkov a náletových stromov rôznych druhov. Ale podstatné je, že v jeho vode plávajú karasy ! Výraz porast je mierna pomenovanie džungle buriny a žihľavy vo výške dospelého  muža. Aj bicykel som musel zaparkovať do obilia na poli, pretože preraziť hradbu  pichľavej vegetácie by nedokázal ani profesionálny kaskadér ktorý dokáže na bicykli preskočiť aj tucet ležiacich ľudí, či poskakovať po obrovských balvanoch. Ako som sa so  štipľavými nadávkami predieral k vode ktorú som nevidel ale iba odhadoval  podľa škriekajúcich vodných vtákov, som začal ľutovať myšlienku chytať karasov práve tu. Konečne som s ošľahanými a dopichanými  rukami rozhrnul zelenú záclonu šachoriny a uvidel vodu. Neviem či aj moje oči neboli vyšľahané žihľavou, pretože farba vody bola zelená ak žihľavový šampón ktorým si pravidelne umývam od neúspechov v rybačke rednúce vlasy. V riedkom páchnucom bahne nachádzam pevnejšie miesto  a nahadzujem háčik s bielymi a červenými kostnými červami smerom k suchému stromu  medzi prenikavo škiekajúcich operencov. Po čase sa konečne pohol plavák, ale planý poplach. To iba jeden z ohučaných vtákov zavadil krídlom o vlasec akoby ma chcel od vody odohnať. Neváham a prakom strieľam mirabelky medzi vtákov ktoré lenivo odlietavajú  ďalej. Konečne ticho, ale bez  záberu. Od jedu hádžem  natrhané mirabelky do vody medzi žaby nech sa aspoň oni nažerú a otočený chrbtom k vode s udicou nad hlavou spätkujem po vyšliapanom chodníku  k bicyklu. Moja výprava za odolnou rybou bola neúspešná. Alebo nie ? Jediné čo mi priniesla bolo to, že táto voda bude pre mňa určite naďalej zakliata pod menom Šampónová mláka. A možno aj to, že počas studených nocí pri vode isto nedostanem reumu a nebudú ma v kúpeľoch  baliť do páchnuceho bahna v ktorom som zapadol až po kolená pri love zlatej rybky...

Jozef  ROZBORA