Šťuka severná / Esox lucius

Šťuka severná /  Esox lucius

Sladkovodný druh, čelaď Esocidae - Šťukovité

Doba hájenia 1.1. – 15.6  /   lovná miera 60 cm

Šťuka severná  je rozšírený severnej a v strednej Európe. Na juh až po Pyrenejena a na východ k Sibíri. väčšine územia Euroázie, Severnej Ameriky, južnej Afriky, Indie, Austrálie a  Nového Zélandu.

Šťuka má dlhé pretiahnuté telo vretenovitého tvaru a typickú špicatú hlavu rozštiepenými ústami a silnými zubami. Je osamelým agresívnym lovcom. Bočná čiara sa tiahne až k chvostovej plutve, je však niekoľko krát prerušená. Chrbtová plutva je posunutá výrazne dozadu. Šťuky rastú veľmi rýchlo a už v prvom roku dosahujú dĺžku 30 cm. Ich priemerná dĺžka sa pohybuje od 40 do 80 cm. Kapitálne kusy môžu  dorásť do hmotnosti 20 kg a dĺžky 150 cm. Patrí medzi ušľachtilé a hospodársky cenné ryby.

Šťuka  sa neresí v období od februára do mája. Ikry sú značne lepkavé, takže sa dobre prichytia na vodných rastlinách.

Šťuka obľubuje stojaté ale aj tečúce vody, no vždy s čistou vodou a bohatou vegetáciou, v ktorej sa skrývajú a čakajú na korisť. Mladé šťuky do dĺžky 5 cm sa živia výlučne planktónom. Neskôr lovia v podstate všetko, nezriedka sa u nich prejavuje kanibalizmus. Okrem toho sa živia žabami, drobnými cicavcami a vtáctvom. 

Šťuka  sa loví najlepšie na  nástrahové rybky. Úspešné sú aj voblery, blyskáče, gumové rybky.