Súboj, na ktorý sa nezabúda
Kto zažil súboj s Mrenou na Dunaji ten ....
Vie, že na ten zážitok v živote nezabudne. Mrena má toľko sily a chute bojovať o svoj život, že nás zakaždým prekvapí a pripomenie nám okrem svojej žravosti, že vo svojom živle je to ťažký súper. Určite je to podľa mňa jedna z najlepších rýb, na vyžitie pri športovom rybolove.
Teda neodolal som a vybral som sa skúsiť šťastie na Dunaj aj ja. Samozrejme predtým som sa poinformoval čo na tie nezbedy zaberie najviac. Moji dobrí kamaráti, ktorí majú bohaté skúsenosti s lovom Mreny ma zásobili svojimi neoceniteľnými radami. Najviac ma prekvapilo, že vo všeobecnosti zaužívané „ Mrena berie na syr „ neplatilo a vôbec mi ho neodporučili. Hlavnú úlohu dostalo krmivo s príchuťou ovocia. Ja som použil od výrobcu Mišel Zadravec príchuť Jahoda. To krmivo obstálo a už pri jeho príprave na vnadenie som bol milo prekvapený jeho aromou a zanechávalo skvelo svoju stopu v podobe sýtej farby. Zamiešal som do nej na radu človeka skúseného na lov mrien aj kostné červy a kukuricu, takú obyčajnú čo sa dá kúpiť v obchode. Takto pripravené robilo zázraky a úplne pobláznilo tieto krásne tvory. Nástraha bola tri až štyri kostné červy napichnuté na háčik č.14 EXCALIBUR. Keď som si chystal svoje feederky na lov, mimochodom hlavný vlasec bol dvadsaťpäťka a nadväzce na jednej šestnástka a druhej dvadsiatka. Trošku som zaexperimentoval s dĺžkou nadväzca aj keď mi doporučili použiť aspoň metrový, mal som tak trošku na to svoj názor. Nakoniec som sa presvedčil na vlastnej koži, že mali pravdu aj v tomto ohľade. Dokonca keď ako sa hovorí Mreny zleniveli a neplávali až tak v mraku krmiva smerom k nástrahe, osvedčil sa aj 1,30m nadväzec. Nepoužil som žiadne trubičky proti zamotaniu vlasca. Čo sa osvedčilo bola obyčajná goralka s karabínkou, na ktorú som zavesil krmítko o váhe osemdesiat gramov bez obratlika. Takže keď všetko začalo fungovať tak ako má prišiel prvý záber. Špička sa ohla ako luk a vlasec bol napnutý ako tetiva na prasknutie prišiel zásek a brzda vydala svoj tipický krásny zvuk. Moje srdce začalo byť pod tlakom adrenalínu ako keby malo naposledy urobiť svoj sťah. To pozná určite každý rybár a zažije to pri každom zábere hociktorej ryby. Tak teda začal sa boj kto z koho. Brzda musela byť nastavená na jemnučko aby neprišlo k strate a tak som si mohol vychutnať každý jeden jej výpad až do samotného konca, keď už to tá Mrena vzdala a nalapala sa vzduchu. To telo tej ryby je hotová štúdia a pastva pre oči. Jedným slovom by som povedal, že je to také“ delo “, ktoré má sily nad všetky očakávania. Ulovil som ich zopár a všetky mali cez osemdesiatku a čo bolo najlepšie všetky boli zdravé bez jedinkej vady. Keď prišli hluché minúty použil som fintu, ktorú mi našepkal kamarát. Na špičku háčika som dal okrem nástrahy maličkú pufinu, ktorá háčik dostala trošku viac do pohybu. Na deväťdesiat percent to zabralo.
Mne osobne táto výprava za Dunajskými Mrenami splnila moje očakávania o rybačke snov. Slovami to ani nejde opísať ako to pohladilo moju rybársku dušu. To všetko som mohol prežiť aj vďaka radám, ktorým som nebol hluchý a ich využitím sa mi podarilo dobehnúť tieto krásne ryby zvané Mreny. Bezpochyby patria do našich vôd a sú prínosom pre naše rieky. V Dunaji chvalabohu sú a je len na nás rybároch či to tak aj zostane. Mimochodom prešlo asi tri roky od katastrofy červeného kalu, čo poznačilo značne aj náš Dunaj a to v podobe uhynutia rýb. Sám osobne som videl ako mrenám doslova vyžralo žiabrové oblúky a hynuli pre človeka v nepredstaviteľnom utrpení. No a dnes sa nám v tejto vode preháňajú opäť krásne ryby a rieka sa zdá byť ako keby sa znova prebudila k životu. Tu sa ukázala sila prírody a dokázala nám, že nás má rada, aj keď jej takto ublížime svojou ľahostajnosťou a nezodpovednosťou.
Štefan Perutek
Autorské práva patria p. Štefan Perutek