Vianoce podľa kapra

Ryby nepočujeme rozprávať. Ale to neznamená, že nevedia okrem počúvania i rozmýšľať a písať. Tu je o tom doklad.Náš hrdina kapor, žijúci pokojne vo vodách, počúvajúci na meno Nemo  pred Štedrým dňom zaznamenal nasledovné...Traja chlapi v maskáčoch s čiernymi anténami na pleciach, skladacími stoličkami, poživňou pre ryby a tekutou pre seba deň pred Štedrým brázdili   pole k rybníkom. Načim na poslednú chvíľu chytiť nemých šupináčov na sviatočný stôl.Na miesto lovu  dorazili k nepoznaniu. Blato, blato a zase blato ! Iba obnažené zuby od nadávok potvrdzovali príslušnosť  k ľuďom, lovcom nemých tvárí. Čo to vidia ! Časť oázy s rybami je zamrznutá.  Najmladší sadá do metalízy a poďho pre soľ. Dvaja starší zatiaľ odľahčovali obaly s tekutou ohnivou vodou. Oteplilo sa. Nevedno či od slnka alebo pálivej vody, soli už nebolo treba. Využije sa na konzerváciu hojných úlovkov na ďalšie časy. Ako vedia že budú hojné ? Asi podľa vyjadrenia lovca s najdlhšou udicou  že má ciťák.Náš Nemo vedel, že v ich reči je kapor, ryba ako ruka s váhou šesť kíl. Hoci dorástol iba na 40 cm a dva a pol .Ak chceme kapra vlastniť, treba ísť na rybačku. To je tá nudná, zdĺhavá a na začiatku nebezpečná činnosť. Koná sa tak, že v ruke držíte  palicu ktorou šviháte okolo uší a do kriakov za vami. Alebo stojíte v rade a zhruba po hodine čakania sa dostanete ku kadi z ktorej vyberú toho, ktorý sa nechal chytiť. Ak hýbe chvostom, máte šťastie, ešte je živý.Naši hrdinovia mňa a mojich  kolegov lákajú návnadami. Rukami a prakom posielajú  zmrznutú kukuricu, cesnakové otruby a zbytky  skysnutého cesta. Ba dokonca i živé červy. Fuj, kto by to žral !